Farebný svet očami zvierat

Vidieť farebne nie je len tak. Na to, aby živý organizmus mohol rozlišovať farby, musí disponovať viacerými typmi svetlocitlivých buniek, tzv. fotoreceptorov. Tie sú schopné rozlišovať svetlo rozličných vlnových dĺžok, napr. ultrafialové, modré, zelené, červené. Sietnica ľudského oka má prirodzene tri typy svetlocitlivých buniek, tzv. čapíkov, ktoré sú schopné rozlišovať farebné spektrum s vlnovou dĺžkou od 380 do 740 nm.

V akých farbách však vidia svet ostatní zástupcovia živočíšnej ríše? Vidia niečo, čo my nevidíme? A na čo im vôbec schopnosť vidieť farebne je?

Motýlia dokonalosť

Hovorí sa, že najdokonalejšie farebné videnie v ríši zvierat má motýľ druhu Graphium sarpedon, ktorého domovom je nížinný dažďový prales južnej a juhovýchodnej Ázie či subtropické prostredie východnej Austrálie. Vedci u tohto exotického zástupcu hmyzu objavili až 15 rôznych typov fotoreceptorov, čo je doteraz najviac v rámci bohatej skupiny hmyzu. Každý typ je pritom stimulovaný iným farebným spektrom svetla. Spolu s výrazným modro zeleným škvrnením čiernych krídel sa u nich pretavila schopnosť farebného videnia do efektívnej vizuálnej komunikácie.

Foto: Motýľ Graphium sarpedon využíva svoje výrazné sfarbenie aj na vizuálnu komunikáciu. Zdroj: Joel Sartore

Nasadiť si ultrafialové okuliare

Pavúky, včely a mnoho iných hmyzích druhov dokáže na rozdiel od človeka zachytiť ultrafialové svetlo, vďaka čomu dokážu nájsť v kvetoch nektár. Len veľmi ťažko však dokážu zachytiť oranžové a červené spektrum. Tam veru za človekom zaostávajú. Ultrafialové svetlo je však viditeľné aj pre vtáky. Tie majú častokrát perie zdobené aj značkami viditeľnými len v tomto farebnom spektre. Takéto pre ľudské oko “neviditeľné” sfarbenie má však veľký význam napríklad v období toku, kedy častokrát nápadne sfarbený samček láka svojimi hravými farbami samičku. No a čím sú farby sýtejšie, tým úspešnejší môže byť samček v očiach svoje vytúženej, no poriadne vyberavej partnerky.

Obrázok: Vľavo je pohľad na veternicu hájnu ľudským okom, vpravo je zaznamenaný pohľad okom hmyzu.

Takmer bezfarebne?

Mnohé živočíšne druhy majú teda schopnosť vidieť oveľa širšie farebné spektrum než oko ľudské. Je to vďaka spomínaným fotoreceptorom. Už vieme, že ľudské oko má tri typy fotoreceptorov, ktoré mu umožňujú zachytiť spektrum od fialovej, cez modrú, zelenú, žltú až po červenú. Podobne sú na tom blízko príbuzné šimpanzy či gorily a tiež niektoré vačnatce. Výskumy ukazujú, že vďaka trom typom receptorov dokážu tieto cicavce odlíšiť červené ovocie alebo čerstvé listy od inej, menej chutnej či nezrelej potravy. Väčšina ostatných cicavcov má však tzv. dichromatické videnie, tzn. má iba dva typy čapíkov. Znamená to, že svet ich očami nie je taký farebný ako ten náš, červenú nepoznajú, farby sú slabšie a je ich menej. Býka teda nerozhnevá samotná červená farba plachty, ktorou toreádor máva pred hlavou vystresovaného zvieraťa. Útočí na pohybujúci objekt, pred ktorým sa musí brániť protiútokom. Patria sem aj zvieratá, ktoré nám v živote robia často spoločnosť, ako sú mačky či psi. No a cicavce s nočnou aktivitou sa s farbami nestretnú takmer vôbec. Načo by im to v tej tme vlastne bolo, však?

Obrázok: Ľudskému oku sa mnohé vtáky zdajú nevýrazné(vľavo), no iným vtákom sa naskytne krásny farebný pohľad (vpravo).

Niektoré živočíchy sú teda vo svojom živote o farby ukrátené, vidia len čiernobielo a v odtieňoch sivej. Farebné videnie chýba úplne netopierom, ale aj mnohým morským živočíchom, napríklad žralokom, delfínom či mrožom. Jedno je ale isté. I keď sa mnohé druhy musia uspokojiť so slabším farebným videním, môže ich tešiť lepšia schopnosť vidieť v tme, z lepšej perspektívy či dokonca zachytiť aj najnenápadnejšie pohyby.

Tento článok bol publikovaný v časopise DÚHA – sociálny časopis pre nevidiacich a slabozrakých občanov