Svetový deň nosorožcov

Svetový deň nosorožcov

27. september 2021

Zvieratá nám miznú doslova pred očami. Snahy ochranárov o zachovanie populácie jednotlivých živočíšnych druhov a prirodzenej biodiverzity sú častokrát márne. Prevažuje sila peňazí a moci. Našťastie viaceré záchranné a reitrodukčné programy sú úspešné. Práve 22. septembra sa upriamuje pozornosť verejnosti na kritickú situáciu, v ktorej sa nosorožce ocitli.

Nosorožec má skvelý čuch a rýchle nohy

Nosorožce chodili po zemi už pred 30 miliónmi rokov. Majú skvelý čuch a sluch. Sú schopné bežať rýchlosťou 45 - 50 km/h. Zbožňujú bahenné kúpele. Blato je pre ich kožu veľmi dôležité. Ochladí sa ním koža a slúži ako opaľovací krém, či „repelent“  Samice rodia vždy len jedno mláďa bez rohov. Medzi matkou a mláďaťom však existuje silné puto, kojí ho, učí ho samostatnosti a ochraňuje. Podľa hlasu sa dokážu nosorožce navzájom identifikovať, rozoznať pohlavie, náladu a aj situáciu, v akej sa vysielajúci nachádza. V súčasnosti poznáme päť druhov nosorožcov. Od vzrastovo najväčšieho po najmenšieho: nosorožec indický, nosorožec tuponosý (poddruh južný a severný), nosorožec ostronosý, nosorožec jávsky, nosorožec sumatriansky. Po slonoch je nosorožec druhým najväčším suchozemským cicavcom na Zemi.  Rohy nosorožcov tvorí keratín, podobne ako naše nechty. Ten nemá žiadne zvláštne liečivé či zázračné účinky. Priemerná dĺžka rohov afrických nosorožcov dosahuje jeden meter (jednej samici namerali roh dlhý 158 cm). Dĺžka samčích rohov ázijských nosorožcov dosahuje maximálne 40 cm.

Nosorožce v ZOO Bratislava

U nás chováme dve samice - Adu a Tootsie, ktoré patria do druhu nosorožec tuponosý, poddruh južný. Tento poddruh je z pohľadu ohrozenia najmenej postihnutý, čo ale neuberá na dôležitosti chrániť ho. Naše prvé 3 nosorožce, Ada, Tobi a Sena k nám prišli v roku 1986 z rezervácie Oiwa v Namíbii.  Vzájomne sa tolerovali a boli k sebe priateľskí. U Tobiho sa začali objavovať v roku 1999 zdravotné problémy, ktorým o rok neskôr podľahol. V roku 2002 sme priviezli zo ZOO Liberec samca Nika. Očakávania na rozmnoženie boli veľké, no nenaplnili sa. V roku 2006 uhynula samica Sena na zápal pľúc a tak Ada a Niko zostali spolu až do roku 2019, kedy sme Nika pre vážne zdravotné problémy museli eutanazovať. Mal 35 rokov. 17.9.2020 sme doviezli vtedy 29-ročnú samicu Tootsie zo Zooparku Africa Alive! v Kessinglande v Spojenom kráľovstve. Za svoj život Tootsie obývala viacero tamojších ZOO. Stala sa aj matkou 2 samcov. So samicou Adou tvoria v súčasnosti nerozlučnú dvojicu.

Nech nám nosorožce nezmiznú!

Podľa českého Safari Parku Dvůr Králové dnes zahynú v priemere tri nosorožce denne. Od roku 2012 do roku 2017 klesla ich populácia o 15 %. V roku 2018 umrel 45-ročný Sudán, posledný samec nosorožca tuponosého severného, ktorý je dnes už formálne vyhynutý vo voľnej prírode. Bol jedným zo štyroch jedincov poddruhu nosorožca severného, ktorých v roku 2009 previezli zo zoologickej záhrady do rezervácie Ol Pejeta v Keni. V tom čase ich na svete zostalo celkom iba osem. Po Sudánovi zostali na svete len dve zástupkyne nosorožcov severných: samice, dcéra Nájin a vnučka Fatu. Talianske laboratórium Avantea v spolupráci so Safari parkom Dvůr Králové a ďalšími sa snažia nosorožce zachrániť tak, že vytvárajú biobanku s ich vajíčkami a spermiami. Nosorožec tuponosý južný je je príkladom veľkého úspechu ochrany prírody. Koncom 19. storočia sa nosorožce tuponosé južné považovali za vyhynuté, no potom vedci objavili hŕstku z nich, asi dvadsať jedincov vo východnej časti Južnej Afriky v provincii Kwazalu-Natal. Po storočí úsilia o ich záchranu na miestach pôvodného výskytu, v rezerváciách, parkoch a v zoologických záhradách, sa dnes ich populácia vo voľnej prírode pohybuje okolo 19.000 jedincov.