ZOO Bratislava - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Bratislava
 

Čo sa nám v ZOO narodilo

Noví, malí, zvierací obyvatelia zoologickej záhrady nám pribudli aj v letnom období. Obzvlášť veľkú radosť máme z mláďatiek ohrozených druhov adaxa núbijského či diviakov visajanských.  Poďme si ich spolu predstaviť bližšie. Radi by ste ich videli aj osobne? Neváhajte prísť do zoologickej záhrady, stále sme pre vás otvorení každý deň – sviatky, víkendy i pracovné dni.

 

 

Adax núbijský – 15. 9. 2020

Adax bol v minulosti bežným druhom antilopy obývajúci piesočné duny v púšťach severnej Afriky. Žili v zmiešaných stádach s počtom jedincov približne 15 – 20. Dnes žijú tieto zvieratá v 2 – 4 členných skupinkách. Od roku 2000 je tento druh zaradený medzi kriticky ohrozené druhy (podľa kategórií IUCN). Celkový počet jedincov vo voľnej prírode sa odhaduje na 100. Ich počty sa naďalej znižujú v dôsledku nadmerného lovu a pytliactva, kvôli rohom, mäsu a koži. Negatívny dopad majú aj ropné výskumy, ktoré sa realizujú v miestach ich prirodzeného výskytu. Sú to bylinožravé druhy, ktoré dokážu prežiť dlhšie časové obdobie (niekoľko mesiacov) bez vody, s tým, že čerpajú tekutiny primárne z rastlín. Ich nosový priechod pôsobí ako odparovací chladič, ochladzujúci arteriálnu krv, ktorá preteká nosnou membránou pred tým, ako dosiahne mozog, čím chráni mozog pred prehriatím. Adax môže tiež nechať svoju telesnú teplotu stúpať počas dňa a znížiť ju počas chladnej noci bez straty vody. Typickým znakom adaxov sú ich špirálovité rohy, ktoré mávajú spravidla 2 až 3 stočenia. Tvar rohov je u každého jedinca individuálny. Srsť je v zime sivohnedá, v lete piesková až biela. Na tvári je biela maska, na čele je gaštanovohnedá srsť.

 

 

 

 

 

 

 

 

Diviak visajanský – 2. 9. 2020

Dňa 2. 9. 2020 sa nám narodili hneď dve mláďatká u vzácnych  diviakov visajanských – samček a samička. Matkou je samica Bintang a otcom samec Palawan. Sme jediná ZOO na Slovensku, ktorá tento ohrozený druh chová. Diviaky visajanské žijú len na Filipínskych ostrovoch a sú kriticky ohrozeným druhom. V súčasnosti žijú už len na ostrovoch Negros a Panay, pričom ich počty sa vzhľadom k masívnemu odlesňovaniu a tým pádom zmenšovaniu ich životného priestoru neustále znižujú. Ohrozené sú tiež lovom pre ich nízkotučné a nízkocholesterolové mäso, ale i z dôvodu kríženia s inými druhmi diviakov. Čistokrvného diviaka visajanského možno rozoznať podľa počtu párov bradaviek (majú 3 páry), pričom ostatné disponujú 4 pármi bradaviek. Samca od samice je jednoduché rozoznať. Na hlave má „hrivu“, ktorá siaha od vrchu hlavy až po chrbát a môže dosahovať až 30 cm v sezóne rozmnožovania. Samce disponujú aj klami, ktoré im vychádzajú z papule. Oproti samiciam môže ich srsť byť sfarbená striebristými štetinami.

 

 

 

 

 

 

 

 

Dikdik Kirkov – 3. 9. 2020

Začiatkom septembra sa nám narodilo aj mláďa najmenšej antilopy na svete dikdika Kirkov. Dikdik dosahuje v kohútiku výšku len cca 35 cm. Ak zacíti nebezpečenstvo, radšej sa ukryje v kroví, než by sa mal dať na útek. Jeho meno je odvodené od poplašného zvuku “zik-zik”, ktorý vydáva. Toto milé malé zvieratko je bylinožravec, prevažne s nočnou aktivitou, no v ZOO ich môžete samozrejme vidieť aj cez deň ako sa naháňajú alebo odpočívajú v tráve. Sú také malé, že ich vo výbehu ľahko prehliadnete.

 

 

 

 

 

 

 

 

Zebra Chapmanova – 28. 8. 2020

Záverom prázdnin sa nám rozrástlo aj stádo zebier.  Prvé tohtoročné mláďa u zebier - samček dostal meno afrického pôvodu, Manu.  Hrdý otec, je náš chovný samec Viktor a matkou sa stala samica Mara. Všetkých  členov stáda môžete spolu vidieť vo výbehu. Zebrám pomáha ich čierno-biele sfarbenie pri strete s nepriateľom. Predátor má problém rozoznať iba jedného jedinca v skupine zebier. Pruhy zároveň skresľujú  vzdialenosť zebry za šera alebo tmy. Podobne to vplýva aj na dotieravý hmyz, ktorý ich odrádza, lebo hmyz rozoznáva len väčšie plochy rovnakej farby a ktorého oči majú problém si vybrať jedného konkrétneho jedinca. Pruhy zebrám slúžia ako prirodzená ochrana proti slnku.

 

 

 

 

 

 

 

 

Sitatunga západná – 24. 8. 2020

Sitatungám západným sa v našej ZOO veľmi dobre darí, čoho dôkazom je ďalšie narodené mláďa - samička. Sitatunga západná je antilopa obývajúca močariská a mokrade strednej a západnej Afriky. Samica je menšia, svetlejšie sfarbená s bielymi pruhmi a fľakmi, samec je tmavý až hnedý, má mierne špirálovité rohy, ktoré dosahujú dĺžku až 90 cm. Sitatungy sa živia vodnými rastlinami, výhonkami, listami drevín a drobným ovocím. Rozmnožujú sa počas celého roka. Gravidita trvá približne 240 dní a počas suchého obdobia porodí samica jedno, výnimočne dve mláďatá.

 

 

 

 

 

 

 

 

Surikata vlnkavá – 17. 8. 2020

U surikát sme zaznamenali plodný rok a doteraz nám pribudlo niekoľko mláďat.  Surikaty majú dlhý chvostík, ktorý slúži ako podpera pri stoji. Čierne kruhy okolo očí fungujú ako slnečné okuliare a pohlcujú slnečné svetlo. Surikaty patria medzi šelmy: živia sa hlavne hmyzom, ale jedia tiež iné bezstavovce (napr.  škorpióny), jašterice, hady, malé cicavce, málokedy malé vtáky, rastliny, vajíčka či ovocie. Na rozdiel od iných šeliem si nedokážu tvoriť tukové zásoby vo forme podkožného tuku a tak si musia hľadať potravu každý deň. Keďže im chýba podkožný tuk, radi a často sa vyhrievajú na slnku (otočené tvárou k slnku, nohy a ruky rozpažené). Ich srsť slúži ako akumulátor: vedia si nazhromaždiť teplo do zásoby, ktoré v chladných nociach postupne uvoľňujú. Surikaty sú imúnne voči jedu škorpióna a hadov. Keď ulovia škorpióna, ako prvé odhryznú žihadlo.

 

 

 

 

 

 

 

 

Sika vietnamský – 27. 6. 2020

Sika vietnamský je ázijský druh jeleňa, ktorý preferuje lesnaté oblasti. Vie sa však prispôsobiť životu v mokradiach či pastvinách. Je výborným plavcom - bolo pozorované ako preplával 12 km dlhý úsek v mori. Je tiež výborný bežcom a skokanom -  dokáže preskočiť vzdialenosť 6 m a výšku 1,7 m. V nebezpečenstve či pri obrane teritória používa v boji parohy a špicaté kopytá.  Jelene sika boli v Japonsku dlho považované za sväté zvieratá. Sika vietnamský je s najväčšou pravdepodobnosťou v prírode vyhubený. Jedným z najvážnejších ohrození je znečistenie vody.

 

 

 

 

 

 

 

 

Chochlačka bielooká - 17. 7. 2020

Vo voľnej prírode nájdete chochlačky od Európy, cez severnú Afriku, až po Áziu. Samec má oči biele, samica tmavohnedé. Patrí medzi potápavé kačice, pri hľadaní potravy sa ponorí celá pomerne hlboko. Tento zaujímavý druh nájdete v ZOO spolu s hlaholkami severskými celoročne vo voliére ibisov červených a lyžičiarov ružovononých.

 

 

 

 

 

 

 

 

Ibis červený – 10 a 20. 8. 2020

V auguste sa nám vyliahli aj 2 mláďatá ibisa. Tento nádherne dočervena sfarbený vták obýva regióny Južnej Ameriky v močiaroch či plytkých zátokách. Živí sa vodnými bezstavovcami, žabami alebo malými rybkami.  Aby bol lepšie chránený, žije ibis červený vo veľkých kolóniách, ktoré môžu mať až tisícky jedincov. Červené sfarbenie má vďaka karoténu v drobných kôrovcoch, ktorými sa živí.

 

Späť



Vyhľadávanie



tlačidlo vstupenky online