ZOO Bratislava - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Bratislava
 

Drahokamy slovenskej prírody

Aj na Slovensku žijú živočíšne druhy, ktoré sú typickými zástupcami slovenskej fauny – drahokamy našej prírody. Keďže nie sú považované ľuďmi za dostatočne exotické, ostávajú pre ľudí nepoznané, skryté a mnohí nevedia oceniť ich výnimočnosť. V čom sú výnimočné či vzácne? Poďme si ich predstaviť bližšie, aby sme zistili, že máme byť na čo hrdí a chrániť to.

 

 

Korytnačka močiarna

Korytnačka močiarna je jediný pôvodný sladkovodný druh korytnačky, ktorý sa voľne vyskytuje v prírode Slovenska. Rozšírená je tiež v južnej a strednej časti Európy, v Malej Ázii či na severozápade Afriky. Žije najmä v stojatých alebo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Jej potravou sú malé vodné bezstavovce, ale i žaby, žubrienky, malé ryby, vodné riasy a tiež vodné rastliny. Jej tmavozelené telo pokrýva množstvo drobných žltých bodiek. Aktívna je od apríla do októbra, následne zimuje vo vode, zahrabaná v bahne. V Červenom zozname obojživelníkov a plazov SR je uvádzaná ako kriticky ohrozená. Na Slovensku sme ju mohli v minulosti vidieť v lokalitách Východoslovenskej, Podunajskej a Borskej nížiny. Dnes je jej výskyt doložený len z jednej lokality na východnom Slovensku, kde sa zároveň úspešne rozmnožuje (Streda nad Bodrogom - NPR Tajba). Ďalšie nálezy sú skôr vzácne a nie je potvrdené rozmnožovanie týchto korytnačiek. Ohrozená je hlavne ničením jej prirodzeného prostredia. Narušenie a zánik biotopov melioračnými zásahmi, poľnohospodárskymi prácami, ale i nezodpovedné vypúšťanie iných nepôvodných druhov sladkovodných korytnačiek. Konkurenciou korytnačky močiarnej je napríklad korytnačka písmenková, pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorú ľudia často vypúšťajú do lokalít výskytu korytnačky močiarnej. Korytnačka písmenková je však agresívnejšia a dominantnejšia v získavaní potravy a obsadzovaní vhodných stanovísk než korytnačka močiarna, ktorú následne prirodzene vytláča.

 

 

 

 

 

 

 

 Zdroj: www.korytnacky.sk

Užovka stromová - kráska v šupinách

Užovka stromová je najväčší had žijúci na území Slovenska. Dĺžku tela má od 140 do 160 cm. Veľké exempláre dosahujú až 180 cm. Ľudia sa jej však nemusia báť, nie je jedovatá. Spoznať ju možno podľa krásneho olivovozeleného sfarbenie zvrchu a jasnožltého zospodu. Smerom ku koncu chvosta farba tela tmavne. Výborne šplhá po stromoch a vyskytuje sa najmä v teplejších, ale vlhkých oblastiach Slovenska -  v lesoch Malých Karpát, ale i v okolí Bratislavy. Obľubuje teplé  lesné stráne i krovinaté lúky, ale tiež staré ruiny, opustené chaty, stodoly, záhrady. Ľahko stráca plachosť, preto je možné ju stretnúť aj na cyklotrasách alebo v parkoch - stáva sa jej to však osudným, lebo je to pomerne veľký had, ktorého sa ľudia boja. Bez príčiny nezaútočí, len ak sa cíti v ohrození a nemá kam ujsť. Jej uhryznutie je neškodné. Na zimu sa ukrýva do dier v pôde a v starých práchnivých pňoch. Pohybuje sa rýchle, elegantne a ticho. Živí sa hlodavcami, vtákmi, jaštericami, ktoré pred zhltnutím udusí vlastným telom. Často lezie na stromy a žerie vtáčie vajíčka, ale prehltne aj vtáčie mláďatá.  Je užitočná práve požieraním hlodavcov, ktoré sú často škodcami a preto je jej prítomnosť v prírode veľmi dôležitá. V období párenia si samce navzájom skúšajú svoje sily v rituálnom súboji o samicu: prepletú si krky a snažia sa druhého pritlačiť k zemi. V danom súboji sa nezraňujú. Užovka stromová je zákonom chránená.

 

 

 

 

 

 

 

 Zdroj: Wikipedia

Hlucháň hôrny

Tajuplný bažantovitý vták - žije skryto a samotársky v ihličnatých alebo zmiešaných horských lesoch a je symbolom našich najvzácnejších lesov. Jeho výskyt kopíruje rozšírenie borovice lesnej a čučoriedky - živí sa najmä bobuľami, ihličím a mravcami. Aby mal hlucháň v zime čo jesť, potrebuje ihličie stromov a zavetvené stromy s korunami až po zem. Tam sa hlucháne skrývajú pred útokom predátora. Nájsť ale takýto les je dnes stále ťažšie. U nás je hustota stromov obvykle vyššia ako v prirodzenom lese. A tak stromy rastúce blízko pri sebe si tienia a spodné konáre vysychajú. Takýto les sa stáva nevhodným pre život hlucháňa. A tak ako sa strácajú na Slovensku prirodzené horské lesy, rovnako klesá aj populácia hlucháňov. Počet prirodzených lesov klesá najmä v dôsledku ťažby dreva. V 70. rokoch 20. storočia žilo v slovenských horách 3500 hlucháňov na približne 175 000 hektároch lesov. V súčasnosti počet hlucháňov klesol pod 1000 jedincov a počet hektárov prirodzených lesov je okolo 40 až 50 000. Napríklad na území Poľany hrozí hlucháňom už teraz vyhynutie. Od roku 2018 vstúpil do platnosti Program na záchranu hlucháňa a hlucháň sa stal zákonom chránený.

 

 

 

 

 

 

 

 Zdroj: www.smnd.sk

Rys ostrovid

Rys ostrovid je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma Európy. Charakteristický je štíhlym telom, chvostom s čiernym koncom a trojuholníkovými ušami zakončenými dlhými tmavými štetinami.  Rozmery a váha dospelých rysov sú variabilné v závislosti od pohlavia. Dĺžka tela je od 70 do 130 cm, výška cca 65 cm. Hmotnosť dospelých jedincov je v rozpätí od 12 do 32 kg. Jeho stavba tela zaisťuje veľkú pružnosť potrebnú pre prenasledovanie obetí a silu pre ulovenie koristi. Má hustú, hodvábnu srsť s výbornými izolačnými vlastnosťami. Zafarbenie srsti môže byť od svetlo až po tmavo hnedú s intenzívnymi škvrnami, ale niekedy i bez škvŕn. Najmä karpatská populácia sa vyznačuje zreteľným strakatým vzorom škvŕn a pruhov. Má výborný zrak a vynikajúco vidí za šera, aj v noci a rovnako má výborný sluch. Rys ostrovid je mäsožravec. Je veľmi plachý, žije skryto a samotársky. V minulosti bol vo voľnej prírode takmer vyhubený. Rys je dôležitou súčasťou lesných ekosystémov, kde reguluje populáciu srnčej a diviačej zveri - loví hlavne oslabené, choré alebo staré jedince. Klasifikovaný je ako ohrozený a je zákonom chránený. Najväčším ohrozením je preňho nelegálny lov a ničenie jeho prirodzeného prostredia výrubom lesov.

 

Späť



Vyhľadávanie



tlačidlo vstupenky online